Projekt Heuréka

Heuréka v Tatrách

S posledným aprílovým víkendom prišlo aj naše posledné škôlkárske stretnutie na Heuréke. Bratislavu sme vymenili za nádherné, jarou prevoňané Vysoké Tatry. Plánovali sme sa venovať meteorológii a astronómii.

Naša prvá zastávka bola v Gánovciach pri Poprade na pracovisku Slovenského hydrometeorologického ústavu . Všetci sme boli „nažhavení“ na vypúšťanie meteorologického balóna s rádiosondou. No do toho okamihu sme stihli zaregistrovať veľa informácií o histórii vypúšťania rádiosond, prístrojoch, ktoré sú na nej umiestnené, spôsobe registrácie a spracovania údajov z nej. Podrobne sme si prezreli meteorologickú záhradku a niektoré ďalšie prístroje na sledovanie ozónu v ovzduší, či dĺžky slnečného svitu. Prvým pokusom o turistiku bolo zbehnutie do dediny a vyštveranie sa na travertínovú kopu, pozostatok lomu, kde našli skamenelinu lebky Neandertálca.

Keď sme si zložili veci v telocvični ZŠ v Tatranskej Lomnici, ktorá bola našim útočiskom počas dvoch nocí, vybrali sme sa do Starej Lesnej do Meteorologického observatória. Okrem meteozáhradky nás zaujal zrkadlový ďalekohľad a výklad nášho sprievodcu, ako sledujú vytypované hviezdy. Do Lomnice sme sa dostali už skoro za tmy. Kým sme si našli každý svoje miestečko a uvarili čaj na zahriatie v chladnom nočnom ovzduší, Evka z Trenčína nás znovu presvedčila, že Heuréka nie je len o fyzike, ale napríklad aj o minikántrybále.

V sobotu ráno sme sa horskou železnicou vybrali do Smokovca a odtiaľ na Hrebienok. Našim novým cieľom bolo Skalnaté pleso a Meteorologické observatórium vo výške 1778m n.m.. Cesta naň bola úžasná a miestami namáhavá. Odmenou nám bol pohľad na Veľký vodopád a výhľad z pásma kosodreviny Tatranskej magistrály. V observatóriu nás čakala samozrejme meteozáhradka a tiež ďalekohľad, ktorým sledujú premenné hviezdy a dvojhviezdy. Škoda, že výluka lanoviek nám nedovolila dostať sa na Lomnický štít. Po rezkom zostupe do Tatranskej Lomnice dobre padlo trochu si oddýchnuť pri chutnom jedle, lebo večer nás opäť čakali v Starej Lesnej, tento raz s bohatými informáciami o tvorbe počasia v atmosfére a o spôsoboch jeho predpovedania. Hoci sme večer boli fyzicky dosť vyšťavení, vôbec nám to nebránilo rozhýbať mozgové závity pri rôznych logických úlohách od Vierky z Handlovej.

V nedeľu ráno, tí zdatnejší, sa opäť vychystali na turistiku, aby si naplno vychutnali krásu jarných Vysokých Tatier.

Hovorí sa – koniec dobrý, všetko dobré. No Heuréka je vynikajúca od prvého po posledný okamih, ktorý sme na nej zatiaľ zažili. A za to patrí veľká vďaka jej zanieteným organizátorkám na Slovensku Adi a Vici a tiež všetkým, čo sa nechali strhnúť ich oduševnením pre zážitkovú fyziku a zážitkovú školu vôbec.

Anka