Projekt Heuréka

Slovenská škôlka 4

Tak sme sa opäť zišli – fyzikárky - škôlkárky a Max, všetci túžiaci po nových zážitkoch a poznatkoch a šéfky Aďa a Vica schopné a ochotné nám to všetko poskytnúť. Privítala nás slnečná a rozkvitnutá Bratislava, čo ocenili hlavne tí zo severu.

V piatok večer sme si vyskúšali dve aktivitky. Na obrázku sme vyfarbovali postavičku, s ktorej výzorom či polohou sa momentálne najviac stotožňujeme . A čo bolo dosť prekvapivé – pomerne dosť z nás si vybralo nejakú tú smutnejšiu osôbku, ale s vyslovením nádeje, že po chvíli pobytu na tomto mieste a s týmito ľuďmi, to bude inak. A veru naozaj. To nadšenie a pobavenie s akým sa všetci o chvíľu učili 12 veselých deduškových básničiek to potvrdilo.

Sobotný program začal optimisticky – riešili sme test o hustote a na rozdiel od testov z minulých škôlok, sme boli veľmi úspešní, čo nám pozdvihlo sebavedomie a náladu /ale šéfky priznali, že tento test bol ľahší ako doterajšie/. No, čo už.... Pokračovali sme fyzikálnym i filozofickým overovaním známeho pojmu – uhol pohľadu. Potom sme zisťovali, že pracovať so súradnicovou sústavou /x,y,z/ v priestore triedy je síce zábava, ale nie je to až také jednoduché. Dopoludnia sme stihli ešte experimentálne určovať rýchlosti všeličoho /autíčka, našej chôdze, trhania papiera..../ A to už na nás čakala trochu iná fyzikálna a hlavne fyzická zábavka: „ Opičia dráha“, čiže oficiálne Lanoland na Kamzíku - kam sme sa dopracovali asi po hodinovej prechádzke. Napriek potuteľným úsmevom šéfa tohto podniku a jeho ani moc neskrývanému prekvapeniu zo zloženia tejto skupinky / to tu ešte asi nemali/, si to takmer všetky z nás vyskúšali. A plamienky v očiach – z prísunu silnej dávky endorfínov /radosť z vyskúšania niečoho nového, spokojnosť so svojim výkonom.........a aj chlapci – pomocníci boli fešáci a sympaťáci!!!/, svedčili o tom, že to stálo za to. Takže s novým elánom sme sa pustili do ďalšej činnosti – grafy, grafikony a cestovné poriadky. Pred zotmením sme si ešte vyskúšali meranie tiažového zrýchlenia – z najvyššieho poschodia padali loptičky rôznych veľkostí, hmotností a materiálov a my sme merali, počítali, priemerovali.....Nakoniec sme dospeli k číslu trochu väčšiemu ako sme očakávali.....ale veď predsa vieme – s chybou merania treba rátať vždy! A aby počítania nebolo málo, tak sme si ešte ponamáhali hlavičky pri prekonávaní bažín. Posledným fyzikálnym programom dňa bolo poskladanie puzzle a „objavenie“ Keplerových zákonov. Po večeri sme boli prekvapení, čo všetko dokáže pásik papiera keď sa správne zlepí a rozstrihne /Mobiov pásik /- a pán M. to vedel už v 18. storočí. Večer sme zakončili pre nás netradične – hrou na gitaru a spevom /doteraz sme akosi nevyužívali fakt, že máme vo svojich radoch 2 súce gitaristky/.

V nedeľu dopoludnia sme ešte získali množstvo nových námetov ako učiť učivo o sile, Newtonových zákonoch, o tlaku a tlakovej sile lepšie, zaujímavejšie, s využitím jednoduchých ale efektných pokusov.